Detstvo, puberta, dospelosť a iné ...
Publikované 18.12.2013 v 23:30 v kategórii Reflections., prečítané: 219x
Pýtam sa: Som jediná, ktorá nechce dospieť? Všade samé zásnuby, svadby, spoločné byty, spoločné deti. Mám dvadsať a občas mám pocit, že som sa zasekla niekde v šestnástke, keď som si za byt síce neplatila sama, ale všetci okolo mňa chodievali vonku, neskôr na pár pív, neskôr na pár vodiek, neskôr na pár orgazmov.
Mám dvadsať a pocit, že celý svet okolo mňa sa zbláznil. Áno, to všetko je krásne, všetkým Vám, ktorí si myslíte, že to zvládnete, že ste na to pripravení, želám Vám veľa šťastia a fakt budem držať palce, nech Vám to všetkým vyjde. Špeciálne budem držať palce môjmu prvému zúfalstvu a mojej prvej polovici. Späť však k téme.
Pred dvadsiatimi rokmi mala moja moja mama toľko ako ja. Myslím, že ak toto bude niekto čítať, tak ten človek bude natoľko inteligentný, že mu napadne, že mala toľko rokov ako ja teraz, keď ma porodila. Každý sme teda iný. Niekto chce šťastnú rodinu odmalička, niekto chce kariéru, niekto chce zábavu. Čo chcete vy? Ak to viete, idete si za tým?
Priznávam sa, ja to občas neviem. Chcem všetko naraz a zároveň nechcem nič. Chcem, aby ma niekto robil šťastnou, na druhej strane to nikomu nedovolím. Chcem urobiť školu, ale nie kvôli titulu (jeden múdry človek mi vysvetlil, že to už dávno nemá zmysel), chcem si jednoducho predĺžiť mladosť, ten čas, keď nie ste obmedzovaný deťmi, manželom, nikým. Chcem byť tu v tomto trnavskom byte, ktorý tak zbožňujem a užívať si každú chvíľu, ktorú si užívať môžem. Chcem precestovať svet, plachtiť, surfovať, plávať s delfínmi, vidieť Sochu slobody, Eiffelovku, tučniakov... Chcem žiť. A chcem to robiť naplno.
Niektorí ľudia si o ľuďoch ako som ja myslia, že sú ... Doplňte si, čo uznáte za vhodné. Chcem byť tu, dať si víno o desiatej, klábosiť do skorého rána, poriadne sa opiť, spadnúť v bare, strápniť sa opileckými smskami, fajčiť jednu od druhej a na druhý deň mať opicu.
A nechcem zásnuby, svadbu a ani dieťa. A ani nič z tohto v zmenenom poradí. Nie. Nie som pripravená na nič z toho. A ktovie, či niekedy budem.
Naučila som sa, že dokážem milovať, že dokážem robiť hlúposti a naučila som sa, že nasilu sa dospieť jednoducho nedá. A možno niektoré okolnosti zo mňa urobili silného človeka, ktorý bude odolný prežiť aj tretiu svetovú, vždy bude vo mne dieťa, ktoré tak skoro neodíde. A ani nechcem, aby odišlo. Dospelí sa stali dospelými, pretože to od nich spoločnosť očakávala.
A tak ja možno opäť pôjdem proti prúdu.
Komentáre
Celkom 3 komentáre
Baba posadnutá ružovou :3 19.12.2013 v 23:38 Je takmer polnoc a práve z toho dôvodu takmer ani nemôžem uveriť tomu, čo čítam.
To vážne?!
Existuje osoba, ktorá zmýšľa ÚPLNE ROVNAKO ako ja???!!
Mala som trochu zvláštny pocit pri čítaní tvojho článku. Boli tam popísané všetky MOJE pocity.
Veci, kvôli ktorým ma spoločnosť nikdy nechápala a nikdy ani neakceptovala.
Tiež túžim po láske, no mám strach z akéhokoľvek plánovania, neznášam svadby a deti... mám rada, keď nie sú blízko pri mne. :D
Úplne chápem slobodu, ktorú máš a ktorú si chceš udržať. Tá sloboda je zatiaľ len mojím zbožným želaním, no pevne verím, že sa k nej dopracujem.
Áno, aj ja si myslím, že to najkrajšie, čo ti môže život ponúknuť je práve toto a s ňou spojené výhody - zážitky.
Hlavne neupadať do stereotypu.
Ach, najradšej by som ťa teraz vyobjímala :D
P. S. Sorry za túto litániu. Nemohla som si však pomôcť :)
Baba posadnutá ružovou :3 19.12.2013 v 23:39 Btw...
http://thepinkdiary.infoblog.sk/
Len tak mimochodom ;)
ja a moje druhé a tretie ja 22.12.2013 v 22:58 ani nevieš, aký je človek šťastný, keď v tomto svete nájde niekoho, kto je na tom rovnako alebo prinajmenšom podobne ako ja. :))