Prechádzky nočnou Trnavou

Poznáte to? Sedíte v kuchyni, poprípade na inom vami zvolenom mieste, popíjate víno a zrazu máte pocit, že neviete, čo so sebou. Vo vedľajšej izbe ležia na stole rozložené papiere z Dejín žurnalistiky, ktoré márne čakajú na vašu pozornosť. 

Tak vyjdete na balkón, na večernú cigu s pohárom červeného a príde vám na um, že by bolo možno fajn vyraziť do hlasného ticha. Vyťukáte zopár správ a prehovoríte jediného človeka vo vašom okolí, ktorému nepríde divné flákať sa nočným mestom bez toho, aby mal v sebe pár promile.

Vojdete do Tesca, ktoré cigarety predáva samozrejme len do desiatej a pätnásť minút premýšľate o tom, prečo ste prehliadli non-stop benzínku. Nevadí. Zapálite prvú, druhú, sfajčíte polku krabičky a opakujete si, že na niečo predsa umrieť musíte.

Som šťastná, že ešte stále existujú ľudia, s ktorými môžete hovoriť o sexuálnych trapasoch, pokazenej psychike a prvých novinách. Som šťastná, že ešte stále existujú ľudia, s ktorými môžete byť ticho. Nie tak trápne, tak normálne ticho, v ktorom počujete vlastný dych a nemáte potrebu diskutovať o globálnych problémoch.

Mám rada nočné mesto. Áno, mám rada nočný život a prepité večery. Mám však rada aj pokoj, pochmúrnu náladu a vianočnú výzdobu. Ten kľud, v ktorom môžete dať priestor myšlienkam v svojej alebo inej hlave. To počasie, ktoré je všetkým naplno šťastným ľuďom nepríjemné, ale pre vás je v tej chvíli ako stvorené. 

Nočné mesto je fajn. Keď som šťastná, keď mám divokú náladu, keď sa chcem opiť, keď chcem trúchliť, keď chcem len tak chodiť nevediac kam. 

A nočnú Trnavu, tak tú od septembra zbožňujem.